Koniec koncov, je to príbeh lásky. Prečo by inak bola láska najhlbšou túžbou našich sŕdc? Nie je láska najväčšou radosťou ľudskej existencie? A strata lásky náš najväčší smútok? Nepotvrdzujú to aj tieto dve veľké prikázania? „Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom… a svojho blížneho ako seba samého“ (Lk 10, 27). Milujte, lebo to je váš osud. Milujte Boha a milujte sa navzájom. Zástavy, ktoré vejú nad Božím kráľovstvom, sú zástavy lásky. Nejde o štúdium Biblie a vernú návštevu kostola, dokonca ani o poslušnosť v manželstve. Vezmite si z toho všetkého srdce a úplne vás to zabije. Tento príbeh má byť vášnivou láskou. „Miloval som ťa,“ hovorí Boh, „večnou láskou, priťahoval som ťa milujúcou láskou“ (Jeremiáš 31, 3).
Žijeme v príbehu lásky, v románe napísanom pred základmi zeme. Nie sú najhorlivejšie prosby Biblie zamerané na lásku?
„Milujte sa navzájom úprimne, zo srdca“. (1 Petrova 1,22)
„Milovaní, milujme sa navzájom.“ (1 Ján 4,7)
„Nové prikázanie vám dávam – milujte sa navzájom.“ (Ján 13,34)
Začínate mať pocit, že láska je ústredným prvkom tohto príbehu. Sme vyzývaní k láske, prikázaní milovať, varovaní milovať, prosíme milovať. S odriekaním. Stále dokola